Ivan Matušík, muž, ktorý zmenil tvár Bratislavy: Som rád, že som sa nepodieľal na stavbe Slavína

V detstve vás vraj bavilo letecké modelárstvo. Boli ste trpezlivý a zručný?

Dá sa to tak povedať. Modelárstvo súviselo s lietadlami a lietadlo, to vôbec nie je špás. Musí byť dokonale vyvážené a premyslené. Bola to moja veľká záľuba, ktorú som postupne premenil na architektúru. Všetky svoje domy som najskôr modeloval. Model je verným obrazom reality. Človek musí mať pri modelovaní veľkú trpezlivosť, cvičil som si ju odmladi, zháňal som si podklady, materiály. Mal som to veľmi rád. Vyhrával som aj rôzne súťaže.

Potom ste dokonca aj lietali, plachtili. Nebáli ste sa?

Bol to šport mojej mladosti. Podľahol som mu približne v pätnástich rokoch. Plachtením som trávil všetky víkendy. Mama mala o mňa strach. Hlavne po tom, čo som mal haváriu, našťastie, všetko som v zdraví prežil. Niektorí kolegovia mali vo vzduchu malú dušičku, viete, stačí, aby zafúkal silnejší vietor. Pilot musí lietadlo vždy dokonale ovládať. Keby som sa bál, tak do lietadla určite nesadám, no mňa to veľmi bavilo. Keď ste odštartovali, museli ste letieť aj pristáť, všetko ostatné išlo bokom, iná možnosť neexistovala.

V galérii si pozrite jeho najvýznamnejšie stavby:

​

​Raz ste povedali, že vďaka lietaniu ste získali cit pre priestor. Ako tomu máme rozumieť?

Z výšky vidíte svet z iného pohľadu. Rád som sa pozeral na zem, fascinovalo ma to. Dával som si dohromady rôzne súvislosti, videl som detaily a prepojenie.

Spomínate si ešte, prečo ste sa rozhodli pre štúdium architektúry?

Moje rozhodnutie malo určite základ v modelárstve a v lietaní. Za všetkým bol vzťah k priestoru. Keď som začínal, za architektúrou bola drina. Architekt musel všetko vymyslieť a urobiť sám. Ak som chcel napríklad škárovať režné murivo, robil som to sám, dokonca som to pri stavbe nášho domu naučil aj manželku a deti.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 67% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?